Zrod najväčšej civilizácie

Egyptské pyramídy - jeden zo siedmich divov sveta, symbol fascinujúcej a dodnes celkom neobjasnenej staroegyptskej civilizácie, ktorej  ústrednou postavou bol faraón, kráľ a boh v jednej osobe.

Z dlhého radu panovníkov čo vládli v Egypte približne v rokoch 3000 - 30 pred n. l.  bolo len pár tých, ktorí asi najvýraznejšie ovplyvnili osud krajiny a zanechali po sebe najveľkolepejšie stavby. Kráľ Škorpión, Meni, zjednotiteľ Egypta, Džoser, Chufu, Ahmose, faraónka Hatšepsut, Thutmose, novátor Achnaton, Tutanchamon, Ramesse, Kleopatra.... To sú mená vzdialené i blízke, reprezentujúce dlhú líniu egyptských faraónskych dynastií. Prostrednícvtom nich sa zoznamujeme s realitou aj legendami o starom Egypte. S realitou preto, lebo existuje dostatok staroegyptských textov, o ktoré sa môžeme oprieť, a s legendami preto, lebo Egypt zostáva naveky spojený s faraónom, zosobňujúcim vzťahy medzi nebom a zemou, bohmi a ľuďmi.

Odkiaľ prišli Egypťania?

Až do deväťdesiatych rokov 19. stor. boli pyramídy 4. dynastie najstaršie známe pamiatky čias starovekého Egypta. Potom priekopnícke vykopávky pod vedením Flindersa Petrieho odhalili materiálne dôkazy oveľa staršej kultúrnej tradície - ešte staršej než historická I. dynastia, ktorú poznáme z písomných záznamov. Pôvodne bol tento nový materiál taký neznámy, že podľa Petrieho jeho pôvodcom bola nevyhnutne "nová rasa", kultúrne odlišná od predhistorického, "preddynastického" obdobia. Na Petrieho a jeho spolupracovníkov osobitne zapôsobili výrazné rozdiely medzi touto novou, preddynastickou kultúrou a podstatne lepšie doloženým materiálom z čias Starej ríše a z neskorších období. Egyptológovia pracujci v prvých desaťročiach 20. stor. si vysvetľovali tento rozdiel jednoducho. Tvrdili, že klasickú starovekú egyptskú civilizáciu priniesla do údoli Nílu "dynastická rasa" votrelcov. Podľa tohto názoru boli prišelci kultúrne aj politicky vyspelejší než pôvodní preddynastickí Egypťania a rýchlo sa stali vládcami krajiny. Na podporu tejto teórie použili vtedy módnu, ale pochybnú disciplínu, tzv. kraniálnu metrológiu. Bola to metóda, ktorá sa pomocou meraní lebky pokúšala stanoviť rasové charakteristiky.

Predpokladalo sa, že "dynastická rasa" prišla z krajiny na východ od Egypta. Odrážalo to všeobecne rozšírený názor, že pôvodným zdrojom kultúrnej inšpirácie bol Orient. Architektúru mezopotámskeho štýlu a mezopotámske motívy v egyptskom kráľovskom umení ranej I. dynastie vnímali bádatelia ako náznaky toho, že vtedajší králi prišli z územia dnešného Iraku. Tento názor získal na presvedčivosti v tridsiatych rokoch 20. stor., keď nemecký bádateľ Hans Winkler objavil množstvo starých skalných zobrazení vo Východnej púšti medzi údolím Nílu a Červeným morom. Osobitne naňho zapôsobili početné znázornenia člnov, ktoré pripomínali podobné plavidlá v ranomezopotámskom umení. V tom čase ešte vedci mali len veľmi skromnú predstavu o chronológií starovekého sveta a Winkler nemohl vedieť, že Mezopotámčania vthrhli do Egypta cez Červené more a cestou k Nílu zanechali po sebe stopy v podobe skalných reliéfov. Dynastická rasa bola v podstate dieťaťom vtedajších čias. Nielenže bol výskum egyptskej predhistórie v plienkach, ale difuzionistické teórie o nadradených rasových skupinách ako nositeľoch civilizácie domorodým etnikám sa tešili popularite aj v západourópskych koloniálnch mocnostiach - a takisto názor, že africký kontinent, ktorý si vyslúžil nálepku "srdce temna", nemohol dať svetu vyspelú kultúru bez vplyvu zvonka. Po porážke nacizmu a osamostatnení väčšiny niekdajších európskych kolónií v Afrike vyšli teórie o rasovej nadradenosti z módy. Teória o dynastickej rase prežívala v predstavách hŕstky egyptológov, ba koncom deväťdesiatych rokov 20. stor. ešte ožila v populárnych dielach. Vcelku sa však vedci vzdali hľadania cudzích koreňov egyptskej civilizácie. Namiesto toho zdôrazňovali jej domáci pôvod a začali pátrať po pôvode starovekého Egpyta priamo v doline Nílu. 

Zložitejší obraz

Po dvoch desaťročiach inzenzívnych archeologických výskumov sa naše chápanie raného Egypta zmenilo. Počiatky egyptskej civilizácie môžeme teraz rekonštruovať ako dlhú vývinovú líniu až do obdobia okolo roku 5000 pred n. l., teda dvetisíc rokov pred I. dynastiou. Dokonca sa podarilo získať dôkazy o starších spoločenstvách lovcov a zberačov v doline Nílu na brehoch Fajjúmskeho jazera, ba aj o paleolitických obyvateľoch 300 000 rokov do minulosti. Lepšie poznanie kultúry ranodynastického Egypta zmenilo aj našu predstavu o vzniku klasickej egyptskej civilizácie. Pred šesťdesiatimi rokmi sa zdalo, že typické črty starého Egypta sa zjavili začiatkom I. dynastie takrečeno z ničoho, akoby ktosi "zrazu zažal žiarovku". Dnes už berieme na vedomie dlhé kvasenie egyptskej kultúry a fakt, že pevne korení priamo v Egypte. A predsa, hoci sme pochopili v zásade domácu podstatu egyptskej civilizácie, vedci si čaraz jasnejšie uvedomujú, že preddynastická kultúra prijímala podnety zo susedných krajín, aspoň v neskorších vývinových fázach. Na úsvite dejín Egypťania prevzdali cudzie architektonické i umelecké motívy, ba možno aj ideu písma, ale všetky prevzaté prvky rýchlo prispôosbili egyptskému kontextu. Pre vpád dynastických votrelcov nemáme k dispozícii ani najnepatrnejšie dôkazy. V staroveku, tak ako dnes bol Egypt skôr akýmsi taviacim kotlom, kde sa stretávala Afrika s Áziou a so Stredomorím. Rodiaca sa civilizácia v doline Nílu vstrebala vplyvy zo všetkých týchlto oblastí. Celkom nečakane sa nedávno, zase v egyptských púšťach, objavili nové nálezy. Naznačujú, že podnetom rozvoja civilzácie v doline Nílu sa stal ani nie tak prechod k usadlému, poľnoshopdárskemu spôsobu života, ako usudzovali archeológovia, ale skôr tlak neistej existencie v nehostinnom prostredí suchých saván na východe a západe predým, ako sa premenili na púšte. Dôležitým podnetom rýchleho rozvoja egyptskej civilizácie bola teda postupná migrácia polonomádskch chovateľov dobytka do doliny Nílu, keď začali vyschať pastviny. So záhadou počiatkov starého Egypta súvisí od šesťdesitych rokov ešte jeden jav, a to výnimočná popularita "fantastickej archeológie". Pisatelia získali nadšenú čitateľskú obec rozmanitými teóriami, ktoré pripisujú začiatky egyptskej civilizácie prišelcom z vesmíru alebo utečencom z Atlantídy. Hoci tieto teórie sú iba prikorenené vedeckosťou - opierajú sa o prektútený alebo o svojvoľne povyberaný dôkazový materiál - ich obľuba tým napočudovanie neutrpela. Záverom možno konštatovať, že všetky dôkazy svedčia o pôvode Egypťanov rovno v Egypte, z doliny Nílu a zo suchších okolitých území po obidvoch brehoch. Zmeny prostredia a cudzie vplyvy niekoľko tisícročí stvárňovali postupný vývin civilizácie, ktorá napokon zostala zreteľne a jednoznačne egyptskou.