Stavali pyramídy otroci?

Hoci obrovské egyptské pyramídy obdivovali ľudia v staroveku takisto ako v novoveku, visí nad nimi veľký otáznik. Ako sa v mysli vyrovnáme s paradoxom, že jeden z najpozoruhodnjších architektonických výtvorov ľudstva je azda plodom utrpenia a vykorisťovania ľudských bytostí blížnymi? Takáto obžaloba odznieva od staroveku z úst veľkých historikov, ku ktorým patrí aj "otec dejepisu" Herodotos z Halikarnasu, a dodnes v ľudovej obrazotvornosti ešte sčasti prežíva predsta, že pyramídy stavali Hebreji v období egyptského zajatia.

Písomné záznamy a spoločenské postavenie

Pravda, praktické zretele stavajú zástancov otockej práce pred niekoľko problémov. Napríklad fyzické ovládanie más pracujúcich z donútenia - či už boli utáčateľmi Egypťania alebo cudzinci - by si vyžadovalo bezpečnostný aparát neobyčajných rozmerov. Nepresahovalo by to možnosti Egypta za čias Starej ríše? A keby aj nie, násilné verbovanie otrokov v takom obrovskom meradle by bezpochyby našlo ohlas v písomných záznamoch takého vzdelaného spoločenstva. Z éry Starej ríše sa však nezachovali nijaké zmienky o otrokoch či otroctve. 

Prirodzene, písomné záznamy nie sú pre egyptológiu jediným zdrojom informácií. Už vyše storočia sa vie, že Dejr el-Medina a Amarna sú osady budovateľov a dekoratérov kráľovských hrobiek v období Novej ríše. Výskum archeologických nálezov na obidvoch lokalitách nasvedčuje, že ich obyvatelia neboli ani zďaleka zotročení. Naopak, žili pohodlne ako príslušníci spoločenskej elity, nemuseli vlastnoručne dorábať potraviny ani zhotovať si oblečenie, ale pracovali ako odborní a spoľahliví remeselníci a zhotovovali všetko čo nebohý kráľ potreboval pre večný život medzi bohmi. Aj staršie texty a nálezy z mesta Kahun súviasiace so zádušným kultom pyramídy Senusreta II. podávajú obraz obyvateľstva, ktoré sociálnym postavením prevyšovalo okolité spoločenstvá. Mohla sa egyptská spoločnosť zmenieť natoľko, že by práce, ktoré v neskorších obdobiach vykonávala privilegovaná elita, boli predtým zvrerovali otrokom? Takúto prevratnú zmenu sociálnych hodnôt nezaznamenal nijaký aspekt starej egyptskej kultúry.

Hrobky a domy budovateľov pyramíd

Jednako však k dôkazovému materiálu o živote v osadách neskorších staviteľov v Dejr el-Medine, Amarne a Kahune sme veľa rokov nemali k dispozícii nijaké obdobné svedectvá z čias Starej ríše, ktoré by potvrdzovali závery zdravého rozume a archeológie. Dnes sa, pravda, podarilo na gízskej planine vykopať viaceré stavby súviasiace so staviteľmi. Koncom osemdesiatych rokov 20. stor. Zahi Hawass vykopal rad tehlových stavieb východne od Chufuovej pyramídy. Vnútri sa našli tisíce čerpín každodennej keramiky, pekáčov chleba a kuchynského riadu. Tieto stavby pravdepodobne patria mestu, ktoré z dobových kokumentov poznáme ako Gerget Chufu (Chufuova osada) a obyvatelia zrejme pracovali na stavbe a údržbe Veľkej pyramídy tohoto faraóna. A po roku 1992 Hawass vykopal aj viacero hrobiek patriacich obyvateľom mesta, pričom na niektorých sa zachovali reliéfy a nápisy. Typický otrok by v starovekom Egypte asi ťažko mohol vlastniť hrobku, takže prinajmenej niektorí tamojší obyvatelia patrili k elite.

Aj iné nedávne výskumy na gízskej planine potvrdili význam mesta v tieni Menkaureho pyramídy, ktoré ako prvý objavil roku 1906 George Reisner. Mesto existovalo aj po kráľovej smrti a staralo sa o jeho zádušný kult výmenou za oslobodenie od daní. Konkrétne vzťahy medzi takýmto pohrebným mestom a dedinami pracovníkov však nie sú ani zďaleka jasné. V prípade Gízy nám azda poskytnú odpoveď súčasné vykopávky juhovýchdne od "Havranej hradby", kamenného múra ohraničujúceho celú posvätnú lokalitu. Zistilo sa, že stavby na tomto území slúžili ako jedálne a nocľahárne.Markovi Lehnerovi sa podarilo lokalizovať zvyšky pekárne a úpravovne rýb. Pravdepodobne sme natrafili na vývarovňu a ubytovňu prinajmenej pre 20 000 ľudí, čo pracovali na stavbe pyramíd. Všetky tieto objavy akoby potvrdzovali, že pracovníci pri stavbe kráľovskej pyramídy sa tešili osobitnému postaveniu, zväčša vyššiemu nez ich spoluobčania.

V písomných záznamoch ani v archeologických nálezoch sa teda nenašlo nič také, čo by naznačovalo, že stavitelia pyramíd boli otroci. Naopak, ich prácu zjavne vnímali ako významný príspevok k splneniu dôležitej úlohy. Egyptské spoločenstvá sa za čias Starej ríše - vzdelané, dobre spravované, súdržné a hospodársky navzájom previazané - boli schopné harmonicky organizovať svoju prácu a potvrdiť  tak prítomnosť božského panovníka na zemi. Pracovníci sa nepochbyne regrutovali z egyptskej spoločnosti na základe náborov, ktoré sa konali v rozličných častiach krajiny. V technickej vyspelosti týchto obrovských stavieb sa zračí obdivuhodná spoločenská usporiadanosť, keď boli úrady schopné naverbovať tisíce ľudí na práce mimo domova, ubytovať ich, stravovať a  obliekať počas ich pobytu v Gíze. Najvyšší a trvalý odkaz ďalším pokoleniam spočíva v tom, že táto vláda zasvätila pyramídy moci a blahu kráľa, za ktorého panovania sa čosi také podarilo realizovať. Pyramídy sú teda výsledkom rozvoja pohrebných a náboženských predstáv, ale aj egyptskej spoločnosti ako takej. Stavba pyramídy bola kváder za kvádrom oslavou poriadku, ktorý nastoli egyptský štát s kráľom na samom čele.