Pôvod pyramíd
Pyramída je klasický výraz egyptskej civilizácie, ale jej počiatky sú predmetom polemík a sporov. Vyzerá to tak, že pyramídy a stavby s nimi súvisiace sa zjavili nečakane a vo veľkom meradle, akoby to bola radikálna inovácia. Prvý je Džoserov pyramídový komplex (asi 2640 pred n. l.) v Sakkáre. Stupňovitá pyramída vysoká 60 m je celá postavená z kameňa a stojí uprostred uzavretého komplexu s plochou 13,9 ha. Dovtedajší najväčší kráľovský monument, hradba z nepálených tehál, ktorý postavil kráľ Chasechemwej (Džoserov predchodca) v Abyde, zaberá len plochu 0,81 ha a je zväčša prázdny. Po Džoserovi sa pyramídy rozvíjali čoraz búrlivejšie. Džoserovi následníci budovali počas éry 3. dynastie stupňovité pyramídy, ale o necelé storočie vyrástla ozajstná pyramída. Za Chufua (asi 2450 pred n. l.) dosiahli pyramídy ohromujúce rozmery - výšku 146,6 m a plochu 5,3 ha.Pravda, pyramídový komplex nie je až taká novota, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Nedávne objavy potvrdili prvší dojem, že zárodky komplexu boli prítomné už v najstarších kráľovských hrobkách vybudovaných v ranodynastickom období, za I. a 2. dynastie. Sú však skromnejších rozmerov a z lacnejšieho mateiálu, viaceré vážne poškodil zub času alebo erózia, a sú úplne neznáme. V dôsledku toho vedci dodnes nemajú zhodný názor na to, ako proces vývinu pyramíd v skutočnosti prebiehal.
Protopyramída I. dynastie
Najstaríší egyptskí králi z I. dynastie sú napospol pochovaní v Abyde. Podľa niektorých bádateľov vtedajšie stavby v Sakkáre boli ozajstné hrobky, kým v Abyde sú kentafy konzeratívnejšieho typu. Prevláda však názor, že veľké ohradené priestory potvrdzujú jedinečný kráľovský status hrobiek v Abyde. Kráľovské hrobky I. dynastie vždy pozostávali z priestrannej tehlovej budovy postavenej v jame, zahrnutej hlinou a obklopenej vedľajším hrobmi pre dvoranov a služobníctvo, ktoré sprevádzalo pána na onom svete. Povrchové črty týchto raných kráľovských hrobiek nepoznáme, lebo sa po nich nezachovali nijaké stopy. Keď vyhlĺbili jamu, piesok a štrk odpratali a pravdepodobne ním zahrnuli kráľovskú hrobku, takže vznikla pomerne veľká mohyla oraničená tehlovými múrmi. Pretože vymedzovala kráľovskú hrobku, môžeme ju právom pokladať za protpyramídu, hoci dosiaľ nič nenasvedčuje, že by mohylu boli upravovali do stupňovitej podoby.
Jedna hrobka sa vyznačuje nezvyčajnou črtou - v južnom kúte má veľkú, ale podzemnú kaplnku pre sochu. Podobné kaplnky možno stáli na povrchu pred každou hrobkou, pravdepodobne do južnej mohyly. Staviteľov zrejme inšpirovali už existujúce inštalácie pre božstvá - starší chrám v Hierakonpole pozostával z veľkej mohyly s kultovou stavbou približne na juh od nej.
Kráľovské hrobky I. dynastie v Abyde boli zasadené hlboko do púšte na mieste dovtedajších a zjavne ešte dôležetých kráľovských pohrebísk, ktoré stáli tak blízko seba, že ani jednu nemohla obkolesovať dostatočne veľká ohradená plocha. Avšak každému kráľovi postavili pohrebnú ohradu približne 1,7 km sverene od hrobiek, bližšie k obývanej záplavovej nížine.
Z ôsmich ohrád, ktoré zrejme vznikli za I. dynastie, sa naisto alebo aspoň pravdepodobne podarilo lokalizovať šesť. Tiesnia sa na neveľkej ploche a sú rozličnej veľkosti, ale súdiac podľa prístupných dôkazov, ide o realizáciu podobného pôdorysu a projektu. Každá ohrada bola obdĺžníková a orientovaná severojužným smerom. Múry boli pomerne mohutné, vysoké azda až 9 - 10 m. V kažom ohradenom priestore stála kaplnka, a to uprostred jeho južnej polovice. Zvyšujúci priestor býval zväčša prázdy, ale nepotvrdila sa dohada, že v severnej plovici bola navŕšená mohyla. Ohrady plnili pohrebné poslanie, v niektorých boli vedľajšie hroby a v jednej člnové hroby, podbné vtedajším hrobkám vyšších vrstiev v Sakkáre. Ako sa zdá, každá ohrada bola zrovnaná so zemou, teda metaforicky pochovaná krátko po pohrebe kráľa, ktorému patrila. Ohrada i kaplnka svojím spôsobom tvorili súčasť pohrebného kultu nebohého kráľa, hoci len na obmedzený čas.
Pôvod komplexu Džoserovej stupňovitej pyramídy
V Abyde sú pochovaní aj poslední králi 2. dynastie a majú tam osobitné hrobky a ohrady. Králi ranej 2. dynastie však preniesli svoje hrobky do Sakkáry. Pochovali ich v hlbokých, do skál vytesaných, oveľa väčích a komplikovanejších hrobkách, než sú staršie abydské hrobky. Podľa niektorých bádateľov tieto sakkárske hrobky mali aj fyzicky oddelené ohrady, ale citované dôkazy sa pravdepodobne týkajú komplexov stupňovitých pyramíd z čias 3. dynastie. Pretože hrobka aj ohrada sa ocitli v tesnej blízkosti záplavovej nížiny, zrejme ich prvý raz spojili do jedného celku. Rozsiahle podzemné sklady sa vždy nachádzali severne od komplexu hrobky, takže v týchto predpokladaných sakkárskych ohradách bola hrobka vždy lokalizovaná z južnej polovice, zrejme pod navŕšenou mohylou ako v Abyde, a nie je vylúčené, že na juhu bola aj kaplnka.
V prvej fáze Džoserova hrobka z 3. dynastie pozostávala z pravouhlej ohrady, z mohyly nad hrobkou postavenej z kameňov (nebola to pyramída), teda podľa archaického abydského a pravdepodobne aj sakkárskeho vzoru. Hrobku a mohylu neskôr premiestnili do severnej polovice, ale na juhu spolovice vyčnievala tajomná, nefunkčná južná hrobka a takisto nefunkčná kaplnka obďaleč. Možno tu v ohradách z čias predchádzajúcej 2. dynastie zostali doslova archeologické fosílie, pamätníky, hrobky a kaplnky.
Od stupňovitej pyramídy k pravej pyramíde
Problematický je aj prechod k štanardnej, pravej pyramíde za 4. dynastie, ale vieme rekonštruovať prijateľnú kontinuitu. Hneď sverne od stuňovitých pyramíd 3. dynastie, pokiaľ sú zdokumentované, stál zdušný chrám a celý komplex sa rozprestieral vo veľkej pravouhlej ohrade orientovajnej severo-južne.
Ohradená plocha severne od každej pyramídy bola mimoriadne priestranná a mohol v nej stáť i oltár pod šírym nebom, zaitľ čo južne od každej pyramídy bola nefunčná hrobka okrem funkčnej hrobky tesne pod pyramídou. Typický komplex z obdobia 4. dynastie nemal priestrannú ohradenú plochu, zádušný chrám stál východne, nie severne od pyramídy a na juhu sa týčila malá satelitná pyramída. Dlhá vzostupná cesta viedla nadol k údolnému chrámu, takmer až k záplavovej nížine.
Neskoršie architektonické prvky sa teda predsa len dajú odvodiť od starších. Už za Džoserovho nástupcu Sechemcheta ohradený priestor okolo pyramídy a zložitú architektúru nahradila jednoduchšia, hoci celkový štvoruholníkový pôdorys sa udržal zásluhou prídavnchý ohrád na severe i na juhu. Južná hrobka z obdobia 3. dynastie je prototypom južnej satelitnej pyramídy neskorších komplexov. Presun zádušného chrámu zo severu na východ je závažnejší, ale nejde nevyhnutne o prechod od astrálnej orientácie k orientácii odvodenej od východno - západnej trajektórie Slnka ako regeneračného božstva kozmu. Solárny cyklus mal aj severo-južnú os, takže zádušný chrám z obdobia 3. dynastie mohol mať aj solárny dosah. Cesta a chrám v údolí sú inovácie, ale možno súivsia s nedostatočne známymi prvkami severne od zádušného chrámu 3. dynastie, ktorý sa presunul na východ v zmenenej podobe, hoci nemuselo prísť k posunu základného významu.
Azda nás prekvapí, že prechod od stupňovitej pyramídy k pravej pyramíde je zjavne nemenej problematický. Podľa niektorých predstavuje zmenu koncepcie - prechod od schodov vedúcich k nebu a ku hviezdam po zámer zobraziť žiariace slnečné lúče, ale tejto hypotéze chýbajú presvedčivé argumenty. V podstate sú obidve formy variáciami gigantickej mohyly, ktorá sa musela prispôsobiť tvaru pyramídy, aby nepodľahla záťaži a napätiam vyplývajúcim z veľkého nárastu rozmerov.
Hoci sú naše poznatky o pôvode pyramídy čoraz hlbšie, ešte vždy sa nájdu témy, ktoré sú predmetom špekulácií a domnienok, a budúce výskumy ich potvrdia alebo zamietnu a nahradia inými.