Kráľ Meni: mýtus alebo skutočnosť?
Podľa gréckeho historika Herodota, ktorý písal v 5. storočí pred n. l., sa počiatky faraónskej civilizácie dajú odvodiť od jediného rozhodujúceho činu - od odvedenia vôd Nílu, keď kráľ Meni získaval pozemky na založenie Memfisu (Mennoferu), nového hlavného mesta. V tomto rýdzo gréckom pohľade na staré egyptské dejiny heroický čin legendárneho hrdinu otvoril cestu do slávnej budúcnosti. Hoci sú viaceré stránky Herodotovho rozprávania zjavne fiktívne, nemožno pochybovať o význame Meniho ako ústrednej postavy. Veď Egypťania si uctievali Meniho ako svojho prvého historického panovníka veľa storočí pred Herodotom. Naozaj žil takýto kráľ na úsvite egyptských dejín, alebo ide len o mýtus? Kráľ zakladateľ Meni stojí na prvom mieste v súpisoch kráľov ešte aj v ramesseovskom období, takmer dvetisíc rokov po zjdenotení krajiny. Najslávnejší zoznam kráľov zdobí steny chrámu kráľa Setchiho I. v Abyde. Dva dlhé riadky mien kráľov, každé v príznačnej kartuši, vyratujú egyptských panovníkov od samého začiatku písomne doložených dejín. Ďalší zoznam kráľov z toho istého obdobia predstavuje Turínsky kráľovský kánon na papyruse a v jeho úvode sa taisto skvie Meni. Pokusy zistiť, či taký kráľ vôbec existoval, sťažujú predovšekým rozdielne typy kráľovských mien používané v egyptských nápisoch.
Priraďovanie mien ku kráľom
V abydskom zozname kráľov a v Turínskom kráľovskom kánone sa mená kráľov uvádzajú v kartušiach, zatiaľ čo v nápisoch z éry najstarších dynastií sa zväčša zapsuje "Horovo meno" do štvoruholníkového panelu, nie do kartuše. Preto Meni v kartuši, ako sa uvádza s súpisoch kráľov, sa zrejme nevyskytuje na pamätníkoch z jeho vlastnej éry, hoci by mohlo označovať skutočného kráľa. Ďalší problém predstavuje fakt, že kráľovské zoznamy obsahujú chyby aj medzery, a ani nás to neprekvapuje, veď časové rozpätie medzi zaznamenanými udalosťami a vznikom súpisov je obrovské. Znie to ironicky, ale egyptské slovo meni znamená "ten a ten" a možno to nie je meno skutočného kráľa, ale odkaz na medzeru v starých záznamoch, ktoré slúžili ako podklady na zostavovanie súpisov kráľov. Pravda, prvých osem kráľov abydského zoznamu presne zodpovedá čo do mien i počtu panovníkom I. dynastie známym z archeológie. Objavená pečať z kráľovského pohrebiska Umm el-Ka´ab I. dynastie zaznamenáva všetkých ôsmich kráľov v chronologickom slede. Na prvom mieste uvádza ako zakladateľa kráľovskej línie panovníka, ktorého "Horovo meno" znelo Narmer. Presne sa to zhoduje s dnešnými poznatkami, lebo Narmera poznáme vďaka vyrezávanej obradnej palete. Pravdepodobne ide o výraz politického zjednocovania. Dnes pokladáme paletu za symbol raného Egypta reprezntujúci zrod faraónskej civilizácie. Narmerova éra predstavuje i začiatok tradície análov - v zhode s ňou bol každý rok pomenovaný podľa jednej či viacerých významných udalostí súviasiacich s kráľom. Teda Narmer vo veľmi reálnom zmysle stojí na samom úsvite egyptskej histórie, takže je najvážnejším uchádzačom na post Meniho. Až také jednoduché to však nie je. U Herodota bolo Meniho hlavnou zásluhou založenie nového hlavného mesta v Memfise, kým prvý kráľ, čo zanechal po sebe stopy na okolí mesta v podobe obrovskej hrobky postavenej pravdepodobne pre kráľovho blízkeho príbuzného, nebol Narmer, ale jeho následník, ktorý mal "Horovo meno" Aha. Zástancovia obidvoch názorov môžu na potvrdenie vlastného presvedčenia odcitovať nápisy z čias I. dynastie. Na Narmerovej pečati sa kráľovo "Horovo meno" strieda so znakom men(i). To by mohlo naznačovať, že Meni bolo kráľovo druhé meno, ale pokojne mohlo patriť kráľovmu synovi. Na slonovinovej etikete z čias Ahovho panovania je znázornená svätyňa, v ktorej pomenovaní sa takisto vyskytuje znak men(i). V závislosti od postoja by sa hieroglyf men(i) mohol vzťahovať na Ahu, alebo na Ahovho predchodu, alebo na nikoho z nich. Naša interpretácia týchto raných nápisov sa nachádza ešte v plienkach, a preto nie sme si istí, čo vlastne znamenajú. Z archeologických nálezov a z nápisov vyplýva, že Herodotov Meni bol skutočná historická postava a panoval na samotnom počiatku egyptského štátu. Je otázne, či ho máme stotožňovať s kráľom známym v archeológií pod menom Narmer alebo s jeho následníkom - pravdopodbnejšia je všakk identifikácia s Narmerom.