Pán horizontu

Dominantným faktorom v egyptskom živote bolo vždy slnko. Je tvorcom aj ničiteľom, zodpovedá za neúrodnú púšť aj za bohatú úrodu v záplavovej oblasti. V starovekom Egypte bolo najvyšším božstvom, hoci slnko aj bol slnka sa objavovali v mnohých podobách. Ako vesmírny zdroj energie slnečné svetlo pinášalo poriadok do chaosu a temnoty a ako prvý úsvit sa vyhuplo nad prapôvodným parhorkom, čím sa začal život. Kultovým strediskom slnka bolo Iunu, väčšmi známe pod gréckym menom Heliopolis, kde podľa mýtu Enneady tvorivá slila slnka v podobe boha Amona, stvorila všetky veci. Avšak v iných verziách mýtu o stvorení bolo stvorené aj samo slnko - ako všetko ostatné vo vesmíre. Boh slnka mal zvyčajne podobu boha Reho, alebo Raa, ktorého meno znamená jednoducho "Slnko". Re je zobrazovaný ako sokol, baran alebo ako človek s hlavou sokola či barana. Podoba boha sa menila počas každodennej cesty slnka po oblohe. Na úsvite bolo slnko Cheprerom, ktorý mal podobu skarabea. Ľudia si predstavovali, že tak ako tento chrobák postrkuje guľôčku trusu, aj Cheprer posúva slnko po oblohe. Slnko vychádzajúce na východe sa spájalo aj so sokolom boha Hora, známeho tiež ako Horachtej. Tí dvaja sa často spájali do jedného slnečného božstva, Re-Horachteja. Podobne sa Re spájal aj s Atumom v podobe Re-Atuma, ktorý predstavoval slnko na sklonku dňa. Keď slnko zapadlo za zenitom, aby ho pohltila bohyňa oblohy Nut, kleslo do podsvetia. Počas nočnej cesty podsvetím Re čelil silám temnoty a chaosu, ktoré stelesňoval jeho večný nepriateľ, obrovský had chaosu Apop. Každú noc hrozilo, že Apop prehltne slnko a tak zničí všetok život. Na každom úsvite Apop utrpel porážku a Re sa víťazne vynoril z podsvetia, zrodený na východe ako dieťa bohyne Nut uprestred červene, ktorá sa chápala ako pôrodná krv.